Dotácie IC vlakov a nová menová jednotka – vlakový kilometer

Autor: Rastislav Farkaš | 18.5.2011 o 11:00 | Karma článku: 10,11 | Prečítané:  3165x

Človek sa neprestáva diviť nápadom štátneho železničného sektora, z ktorých niektoré sú skutočnými perlami popierajúce aj základné ekonomické a logické uvažovanie. K podobným nápadom patria aj argumenty, prečo štátna ZSSK plánuje vyňať IC vlaky spod štátnej dotácie. Zrušenie dotácii v IC vlakoch je síce relatívne pochopiteľným krokom, avšak slovenské argumenty sú už tradične divné a namiesto skutočných eur sa kalkuluje v pseudočíslach. Hlavným argumentom je nutnosť úspory tzv. vlakových kilometrov (vlkm), čiže štatistického ukazovateľa znázorňujúceho celkový objem kilometrov, ktoré vlaky najazdia, tj. bez priamej väzby na tržby, náklady a straty.

Hlavným dôvodom pre vyňatie IC vlakov z balíka dotovaných spojov je potreba usporiť vlkm do výsledného čísla, ktoré štát v rámci Zmluvy o dopravných službách garantuje dotovať. Čiže namiesto rušenia vlakov sa volí cesta vedenia týchto vlakov na podnikateľské riziko, čo je samozrejme priaznivým krokom, avšak nedomysleným. Dôvodom je skutočnosť, že tržby a náklady sú pri každom vlaku odlišné a práve IC vlaky patria medzi spoje s najväčšou rentabilitou (teda najvyššími tržbami a najmenšou stratou). Čiže ak z celku vyhodíte to najmenej stratové, na úkor toho stratovejšieho, tak objem vlkm (a dajme tomu aj náklady) síce dodržíte, avšak tržby klesnú. Výsledkom bude horší ekonomický výsledok a vyššia strata. Práve toto zaužívaný ukazovateľ vlkm úplne ignoruje.

Paradoxom je aj skutočnosť, že zrušenie dotácii nepožaduje objednávateľ dopravy, teda štát, ktorý si u ZSSK objednal a dopláca určitý rozsah vlakovej dopravy, ale dopravca. Obvykle sa totiž k obdobnému kroku pristupuje na nátlak štátu, ktorý v záujme úspory vynakladaných štátnych peňazí, odmietne takéto vlaky financovať a ponechá ich budúcnosť na voľnej ruke trhu. K podobnému kroku došlo tento rok v Česku, kde boli České Dráhy prinútené vybrané vlaky IC a EC voziť na vlastné podnikateľské riziko.

Problém tejto témy je už tradične v tom, že štát nedokáže vyjadriť, čo je vo verejnej doprave verejným záujmom a čo musí dotovať. Tj. verejný záujem nevyjadruje v požiadavke na presné počty vlakov na daných tratiach vrátane časových polôh, ale akéhosi čísla vyjadrujúceho koľko km jazdy vlakov v akej kategórií bude dotovať. Slovenská realita je teda taká, že štát nevie čo dotuje a akou sumou to dotuje a nevie čo potrebuje dotovať. Preto sa v tomto štáte uvažuje stále v logike priemeru, kde sa vychádza z toho, že každý vlak je dotovaný rovnakou sumou a najsofistikovanejšou ekonomickou analýzou je tzv. trojčlenka. Obdobným systémom bola kalkulovaná aj aktuálna dotácia ZSSK na trati 131, ktorá bola následne porovnaná s reálnymi požiadavkami RegioJetu. O správnosti takýchto počtov si môže každý urobiť vlastný obraz...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?